História a súčasnosť bielenia zubov
Bielenie zubov je v súčasnosti jednou z najpopulárnejších procedúr kozmetického ošetrenia zubov a využíva ho až 92% amerických pacientov. Prvé bielenie zubov bolo vykonané pred 120 rokmi s využitím peroxidu vodíka. Postup vynašiel americký zubný lekár Westlak už v roku 1895. V súčasnosti sa testuje mnoho materiálov na bielenie zubov, no nič sa neosvedčilo lepšie ako peroxid vodíka alebo jeho slabšia forma karbamid peroxidu.
Ako bielenie prebieha?
Z účinnej látky karbamidu peroxidu sa štiepením uvoľňuje kyslík, ktorý preniká do skloviny a rozkladá farebné zlúčeniny zubov.
Pre rôzne metódy bielenia zubov sa používa rovnaká chemická látka v rôznych koncentráciách. Štúdie ukazujú, že pri bielení zdravých zubov peroxidom vodíka nedochádza k ich poškodzovaniu. Samozrejme, treba mať na pamäti, že zákroku by mala predchádzať konzultácia s odborníkom a pacienti by mali byť trpezliví. Citlivosť zubov môže totiž pretrvať počas celého procesu bielenia (asi 10-14 dní), niektorí pacienti sa s ňou však vôbec nestretnú. Počas bielenia by ste sa mali vyhnúť jedlám a nápojom s farbivami aj fajčeniu.
Ako dlho trvá bielenie zubov?
Ak sa rozhodnete pre belší úsmev, počítajte s jedným až tromi sedeniami v ordinácii. Zubár určí či je vôbec zákrok pre konkrétneho pacienta vhodný. Ohodnotí stav zubnej skloviny: trhliny, erózia, stupeň brúsenia, holé krčky, prítomnosť zápalu ďasien, paradontóza a kaz. Treba mať na pamäti, že plomb, koruniek, faziet, či laminátov sa bielenie netýka, po zákroku budú teda vyzerať tmavšie.
Lekár môže navrhnúť pacientovi domáce bielenie pomocou zubných chráničov, do ktorých sa vkladá špeciálna látka karbamid peroxidu. Aplikuje sa 11 až 40 dní a chrániče sa zakladajú na 3 až 8 hodín denne.
Je bielenie trvanlivé a je nutné ho opakovať?
Efekt, získaný po bielení však nie je trvalý. Jeho účinok znižujú faktory ako je fajčenie, pitie kávy, červeného vína a konzumácia ďalších farbiacich plodín, jednou z nich je napríklad cvikla. Ak zuby opäť ožltnú, odporúča sa podporné bielenie pomocou zubných chráničov alebo pások, ktoré si aplikuje pacient doma sám. Malo by sa opakovať každých šesť mesiacov po profesionálnej ústnej hygiene. V niektorých prípadoch sa musí podporné bielenie vykonávať výlučne v ordinácii.
Supermarkety, lekárne a stomatologické kliniky ponúkajú množstvo nástrojov na bielenie zubov: zubné pasty, gély či špeciálne chrániče. Existuje tiež množstvo postupov bielenia, ktoré vykonávajú zubní lekári.
Čo si teda vybrať?
Bielenie zubov je komplexný odbor a zahŕňa niekoľko rôznych smerov, no v princípe ide vždy o zmenu prirodzenej farby zubov. Lekári majú špeciálnu stupnicu odtieňov. Maximálne zafarbenie zubov je možné dosiahnuť len s profesionálnym bielením a len o 1,5 až 2 stupňa. Jedná sa o pomerne náročný proces s pomocou špeciálnych gélov a môžu ho používať len pacienti s dokonale zdravým chrupom.
Pri bielení špeciálnym gélom dochádza k demineralizácii zubnej skloviny. V dôsledku toho sa zo skloviny odstraňuje fluorid a zub sa stáva citlivejším. Vápnik je zodpovedný za silu skloviny, za jeho priepustnosť je zodpovedný fluór. Po bielení sa teda môže vyskytnúť precitlivenosť na slanú, kyslú, korenistú, sladkú chuť, aj na studené a horúce jedlá. Aby sa obnovila sila skloviny, pacienti musia po zákroku používať pasty obsahujúce vápnik.
Domáce bielenie zubov
Domáce bielenie radšej neskúšajte. Ľudia, ktorí experimentujú s bielením na vlastnú päsť si veľmi často zuby poškodia. Aplikujú sa pri ňom špeciálne chrániče podľa tvaru zubov, do ktorých sa naleje gél a nechá sa pôsobiť na zuboch. Pacient však sám zvyčajne nedokáže odhadnúť správne dávkovanie, ani aplikovať náustok, okrem toho riskuje, že ak sa gél dostane na ústnu sliznicu, môže ju vypáliť. Ak sa teda chcete vyhnúť nekróze (rozpadu) zubnej skloviny, určite si zuby nebieľte sami.
